V Česku aj na Slovensku sú stále v dobrom technickom stave zachované a starostlivo udržiavané mnohé drevené stavby, ktoré môžeme obdivovať pre ich vysokú historickú, kultúrnu, no aj architektonickú hodnotu. Jedným z miest, kde sa tieto stavby doslova koncentrujú, je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec.
Osada Vlkolínec tvorí miestnu časť mesta Ružomberok. V minulosti sa označovala ako „ulica“ Ružomberka, hoci sa nachádza vo vzdialenosti asi 7 kilometrov od mesta, v horskom prostredí severnej časti stredného Slovenska. Ide o pozoruhodne zachovaný typ stredovekého dedinského sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Jeho pôdorys, sčasti formovaný kopcovitým terénom pohoria Veľká Fatra, vytvárajú zrubové domy situované na úzkych parcelách so stodolami, senníkmi a ďalšími hospodárskymi objektmi v zadných častiach parcely. Stredom osady tečie potok, ktorého tok usmerňuje drevený žľab. Okolitú krajinu tvoria úzke pásy polí a pasienkov so senníkmi chránené od severu masívom vrchu Sidorovo.
Hoci počiatky osídlenia osady siahajú do 10. storočia, prvé písomné zmienky o ňom pochádzajú až z konca 14. storočia. Väčšina zachovaných objektov sa však datuje do 19. storočia. K týmto patrí 43 takmer neporušených hospodárskych dvorov, ktoré si zachovali množstvo archaických stavebných prvkov, kostol Navštívenia Panny Márie postavený v roku 1875, zvonica vybudovaná v roku 1770 a budova školy. Vlkolínec predstavuje v rámci regiónu najlepšie zachovaný a najcelistvejší urbanistický komplex tradičnej ľudovej architektúry. Práve preto rozhodol výbor svetového dedičstva UNESCO o zápise Vlkolínca do Zoznamu svetového dedičstva. Stalo sa tak na 17. zasadnutí tejto organizácie v kolumbijskej Cartagene v decembri roku 1993.
Jednotlivé domčeky sú postavené klasickým liptovským štýlom, a to z otesaných kmeňov ihličnatých stromov ukladaných na kamennú podmurovku. Základnou technikou drevenej architektúry je zrubenie – kladenie otesaných kmeňov stromov na seba vodorovne, bez kostry zo zvislých stĺpov, tam, kde sa križujú brvná dvoch stien a spájajú sa čapovaním. Ako výplň sa používal mach, ktorého úlohou bolo utesnenie špár medzi otesanými brvnami. Primárnym účelom bola ochrana pred vetrom a chladom aj udržovanie tepla z ohniska či pece. Mach sa vkladal medzi jednotlivé brvná už pri skladaní konštrukcie a hlinou sa vymazávali jednotlivé špáry až po zhotovení konštrukcie.
Strechy domčekov sú pokryté dreveným šindľom, keďže drevo bolo najdostupnejší materiál na výrobu krytiny. Drevená krytina vyrobená štiepaním mäkkého dreva mala trvanlivosť asi 30 rokov. Postup ručnej výroby sa začínal výberom stromu s rovným kmeňom, ktorý sa narezal dvojručnou pílou na rovnomerné klátiky podľa želanej dĺžky šindľa. Klátiky sa štiepajú sekerou na hrúbku šindľa, pripravené doštičky sa ďalej spracúvajú strúhaním oberučným nožom na oberučnom stolci. Potom sa do hrubšieho boku vyrežú špeciálnym nožom – pažákom, žliabky, ktoré sú potrebné na spájanie jednotlivých šindľov. Strechy domov vo Vlkolínci sú sedlové, ukončené štítmi s lomeným ostreším na šírku asi 5 radov šindľov. Hore sú štíty ukončené polkružím a kolíkom (niekde je spodné odoštenie polkružia ozdobené alebo označené letopočtom, krížom, menom staviteľa).
Drevenice pozostávajú z troch miestností, vstupného pitvora, ktorý slúžil ako kuchyňa, komory na odkladanie jedla a náradia a izby, ktorá slúžila ako obytný priestor na všetku činnosť aj na spanie celej rodiny. Vlkolínskym unikátom je to, že tieto drevenice sú ošetrené farebným vápenným náterom. Už v povojnovom období si ľudia uvedomili unikátnosť zachovania pôvodnej architektúry a Vlkolínec bol vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Dnes je jedinečný v rámci celého sveta. Akoby sa tu zastal čas, všetko je zachované takmer v takej forme, ako to bolo v polovici minulého storočia. Jedinečnosťou Vlkolínca je tiež to, že v tejto drevenej osade stále žije niekoľko stálych obyvateľov a ich zloženie je od malých detí až po dôchodcov. Okrem atmosféry zrubovej osady si môžete pozrieť expozície, ktoré sú tu zriadené pre návštevníkov a milovníkov histórie či architektúry, alebo sa vybrať objavovať okolitú prírodu blízkeho okolia.
(red) s využitím www.vlkolinec.sk a www.unesco.sk, foto: Ing. Kristýna Šebková, Ph.D.